Rozkvitnú kvety
5. 7. 2010
Rozkvitnú kvety
Kľúč, čo zamkol mi srdce na zámku,
stratil sa kdesi na zámku.
Počul si o ňom povery?
Ide o to, kto uverí.
Až vojdeš do dverí
sám si to overíš.
Potom mi oznámiš,
či mi srdce otvoríš.
Chvíľu hľadela na jeho čierne vlasy,
než ho pohladila po tvári.
Zo stien je počuť ešte ich hlasy.
Videla smrť, no nemohla jej zabrániť.
Nemohla ťa zachrániť, nestihla prísť.
Smrť ju predbehla.
Vzala ťa tam, kde za tebou nemôže ísť.
Vieš ako by chcela?
Keby tu bola skôr, vzala by ťa za ruku.
Našla vám život ďaleko odtiaľto.
Necháš ju odísť samotnú v smútku?
V studenej izbe je otupno.
Srdce jej zovrel desivý pohľad
do tvojich očí, z ktorých zmizol život.
Láska, už do nich nehľaď!
Nevie, že si s ňou a je jej clivo.
Ešte jedno objatie, posledný bozk, dotyk.
Tvoja krv je všade, zmáčala jej šaty.
Má od nej ruky a má ju na tvári.
Tichú pieseň spieva si, než posledné slová vysloví.
Žiali, že sa nedozvieš, že prišla.
Nevie, že si pri nej, nevidí ťa.
Tvoja ruka cez ňu prešla.
Cez ženu, čo nosí tvoje dieťa.
Videl si to?
Ako vzala dýku a odtrhla sa od života?
Rozhodnutie bez citov.
Lepšia je smrť, než prázdnota.
Vaše duše stretli sa.
Matka, otec, dieťa – rodina.
No nespočinú v pokoji.
Ste duchmi zo zámku, spomínaš?
Rozkvitnú kvety na miestach, kde si ich polievala.
Kde padali tvoje slzy.
Rozkvitnú tam, kde je láska stála.
Kde na ne nebo slzí.
Rozkvitnú tak, ako nekvitli ešte.
Nikto takého kvetu nevidel.
Tak krásne a také hriešne,
spomienka na tvoj ťažký údel.
Rozkvitnú kvety na miestach,
kde si ich slzami polievala.
Rozkvitnú z tvojej krvi tam,
kde si si život vzala.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.