Bez slnka
18. 7. 2010
Bez slnka
Prichádza ráno,
úsvit osvetľuje naše tváre.
Prichádza kradmo,
zostarlo, čo bolo staré.
K zrkadlám sa vkradli lúče,
slabé sú ich odrazy.
Slnko času spláca účet,
naše ráno pokazí.
Páli nás studený vzduch
a naše slová mrznú na perách.
Ako nenásytný, hladný duch
neohlásil sa, než obišiel nás strach.
Nemáme ani rukavice,
opustení chodci.
Na moje chladné líce,
dopadol sneh trpkej noci.
Trasúc sa od zimy,
snažím sa kráčať
chodníkmi inými,
v mlákach sa nezmáčať.
Zdá sa mi, že ten šál nestačí,
aby chránil moju tvár.
Zima ju poznačí,
mráz ju už nahlodal.
Chcem ťa mať blízko, len keď si ďaleko,
som trocha sebecká.
Zdá sa, že mám ťa rada len naoko
a tvoja láska ma nepočká.
Ale nebudem plakať.
Zmenia sa v krištáľ slzy,
len slaná voda. Nebudem ani klamať,
že niečo ľutujem, že ma to mrzí.
Bolo to krásnych pár mesiacov,
rátam ich od leta.
Prechádzky zvláštnou nocou,
na nebi kométa.
Keď padali hviezdy, priala som si
tvoju lásku naveky.
A odrazu táto túžba zhasla,
snáď pod chvostom kométy.
Pre nás bola znamením nešťastia,
ja nie som nešťastná akosi
a myslím, že ani ty nie si.
No budúcnosť je jasná.
V nej nás čaká skúška,
to jej svetlo som videla.
Naša láska skončí s rokom,
chcem veriť, že pretrvá.
Veď, keď nemám teba, akoby som bola bez slnka,
ťaží ma prázdnota neba.
Moju ruku nedrží už tvoja ruka.
Ako sa mám nebáť ?
Keď nie je slnko,
nie je deň.
Keď nie si blízko,
nenájdem si tieň.
Nechcem byť sama,
sama ísť ulicami.
Ty vieš, že máš ma,
že nemusíme byť sami.
Ja viem, že mám teba,
naša láska je hlboko v našich srdciach.
Potrebuješ mňa, mne teba treba,
už dvaja túlame sa po uliciach.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.