Sen
17. 12. 2010
Sen
ONA:
Zaspím a už sa neprebudím,
zabudnem na svet a jeho ľudí,
zabudnem na teba, na tvoju tvár.
Zabudnem na všetko, čo si mi dal.
Vzal si mi viac, ako som mala
a bez výčitiek špinavú hru hral.
Kým ja som pre teba umierala,
ty si sa zo sna usmieval.
Sladko si spal a za to stojí život položiť,
hoci stokrát krajšie bolo by po tvojom boku žiť.
Pri tebe ležať a na tvoju tvár sa dívať.
To mi je milšie, než len o tebe snívať.
Zaspím a prestanú trápiť ma veci pozemské.
Prestanem spomínať, dotykom sna večnosť ma unesie.
V nej leží všetko, v nej si aj ty, kým ja spím.
Buď si istý, že ublíži ti moc, ktorú získam tým.
Strať ma, strať ma sen, akoby som tu nebola,
noc padá na svet, čoskoro na mňa zavolá.
Zavriem oči a rozplyniem sa v spánku
a celkom zmiznem, sťa popol vo vánku.
Len nezatrať ma, nezatrať ma,
nech si ktokoľvek, ach, Bože!
Ukáž mi cestu, keď všade je tma.
Z tejto situácie ešte mi pomôžeš.
Zaspali sme, prebudení do sna.
Bežala som za tebou bosá
a zanechala stopy krvavé.
Bežala som za tebou po tráve.
ON:
Nedávaj mi ruku, už nie si moja láska.
Nachádzam svoj nový, milovaný svet.
Ten mi je cennejší ako ty, taká je pravda, slzy skry.
Chcem zaspať naveky, prežiť v tom svete svoje sny.
Oči sú ešte zasnívané v studenom slnku,
upálilo nevinnosti chladného rána.
Dnes totiž prebúdzaš sa sama.
Ostávam spať, stratili pre mňa význam rána.
Už ma neporania, poberám sa sám.
Neplač toľko soli do svojich rán,
neželám ti viacej prázdnych rán.
Spomienky sú ako kŕdeľ čiernych vrán.
A do chladných vôd dopadla hviezda,
uhasili svetlo jej života.
Tvojimi krokmi sprevádza ťa samota.
Čaká na teba nová trasa,
čo všetko zamotá.
Aká dlhá bude však cesta
s cieľom dotknúť sa jedného miesta?
Koľkí sa zmestia?
V jedinom konci všetci sa tiesnia.
Ako dnes všetky hviezdy na nebi.
Akoby sme nikdy neboli,
tak sme sa z toho sveta stratili.
Aby sme prežili svoje sny.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.